Sri Aurobindo

Sri Aurobindo (1872-1950), bol vynikajúci mysliteľ, verejný činiteľ, básnik a jogín. Narodil sa v Kalkate v roku 1872. Od siedmich rokov sa učil v Anglicku, kde nakoniec vyštudoval Univerzitu v Cambridge. Vo veku 21 rokov sa vrátil do Indie. Ďalších 13 rokov sa pohyboval v administratíve v meste Baroda, prednášal anglickú a francúzsku literatúru na miestnej univerzite. V roku 1906 sa presunul do Kalkaty, kde sa stal rektorom Národnej univerzity. Okrem toho sa aktívne zapájal do politického boja za nezávislosť Indie a ponoril sa do štúdia jej kultúrneho a duchovného dedičstva. V roku 1904 sa rozhodol vydať cestou jógy s cieľom využiť jej duchovnú silu pre oslobodenie svojej vlasti.

V roku 1908 bol zatknutý kvôli podozreniu, že organizuje atentát na jedného z členov britskej koloniálnej vlády a ocitol sa vo väzení s obvinením, za ktoré mu hrozil trest smrti. Po roku vyšetrovania bol však spod žaloby uvoľnený a prepustený.

V roku 1910 na výzvu vnútorného hlasu opúšťa "vonkajšiu" revolučnú činnosť a odchádza do Puduččerí, do francúzskej kolónie na juhu Indie, aby sa naďalej intenzívne zaoberal jogou. Na vlastnej koži dosiahol najvyšších duchovných mét minulosti, dokázal ju prekonať a uvedomiť si, že konečným a zákonitým cieľom duchovného bádania je úplná transformácia človeka až na jeho fyzickú úroveň a stelesnenie Božského života na Zemi. Tohto cieľa sa potom snažil dosiahnuť počas ďalších 40 rokov svojho života.

Literárny odkaz Sri Aurobinda pozostáva z 35 zväzkov, medzi ktoré sa radia svetonázorové diela, rozsiahla korešpondencia so žiakmi, básne, skladby a epická poéma Sávitrí, ktoré predstavuje skutočné stelesnenie jeho mnohostranných duchovných skúseností.